Energetika

Stratégia energetiky
Vplyvy na životné prostredie
Adaptácia na klimatické zmeny
Klimaticko-energetický balíček EÚ
Tepelná energetika
Solárne systémy
Tepelné čerpadlá
Bioplynové stanice
Kogeneračné jednotky
Elektroenergetika
Fotovoltika
Kogeneračné jednotky
Bioplynové stanice
Veterné elektrárne
Energetické zdroje
Plyn
Ropa a produkty z nej
Solárna energia
Biomasa
Bioplyn
Voda
Zem
Geotermálna energia
Veterná energia
Vzdelávanie a metodika
Stratégia
Zvýšenie podielu investícií do projektov trvalo udržateľnej energie
Využívanie štrukturálnych fondov
Zvyšovanie energetickej efektívnosti a zvýšenie využívania OZE
Zníženie tvorby emisií
Energie zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby ale aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike
Racionálne, citlivé, efektívne a regionálne diferencované využívanie obnoviteľných zdrojov
Vplyvy na životné prostredie
Emisie skleníkových plyn
Emisie znečisťujúcich látok
Odpadové vody
Produkcia odpad
Produkcia rádioaktívneho odpadu
Vplyv na pôdne hospodárstvo
Mnokultúrne pestovanie plodín pre potreby energetiky a jeho intenzita
Keďže množstvo energie a vplyv na životné prostredie sú v priamej úmere,
najvhodnejším opatrením sa javí racionalizácia dopytu po energii.
Úsporu energie možno dosiahnuť najmä:
elimináciou deformovania cien energie,
motiváciou šetrenia energiou,
dostupnosťou informácií o úspore energie,
záväznými energetickými auditmi,
zavádzaním nových a sprísnením existujúcich noriem spotreby,
povinným označovaním spotrebičov energie.
Adaptácia na klimatické zmeny
Zníženie emisií skleníkových plynov
Zníženie emisií znečisťujúcich látok
Dodržiavanie limitov znečistenia v odpadových vodách ako aj nakladania s
nebezpečnými látkami, ktoré ohrozujú kvalitu povrchových a podzemných vôd a pôdy
Znižovanie množstva odpadov, obmedzovať ich tvorbu a uprednostňovať ich zhodnocovanie pred zneškodňovaním
Vypracovanie a dodržiavanie vecného a časového postupu riešenia nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a postup riešenia likvidácie jadrovoenergetických zariadení
Najvýznamnejšie sektory – mitigácia z hľadiska produkcie skleníkových plynov
Energetika
Doprava
Priemyselné procesy
Poľnohospodárstvo
Sektory – pohlcovanie skleníkových plynov
Lesné hospodárstvo, zeleň
Najvýznamnejšie sektory – adaptácia:
Vodné hospodárstvo
Zeleň v sídlach
Lesné hospodárstvo
Poľnohospodárstvo
Energetika
Doprava
Mitigačné opatrenia
Úspory energie
Vykurovanie objektov a príprava teplej úžitkovej vody
(tepelné izolácie budov…)
Efektívne využívanie elektrickej energie a tepla
(racionalizácia ver. osvetlenia, úspory el. energie v budovách zhodnocovanie palív na výrobu energií…)
Energetické hodnotenie budov – certifikácia budov
Rozvoj obnoviteľných zdrojov
Biomasa, Slnečná, Veterná, Vodná energia, Geotermálna energia
Adaptačné opatrenia
Adaptácia v rámci zásobovania palivami a skladovania palív (riziko: záplavy infraštruktúry v dôsledku silných búrok)
Adaptácia v rámci výroby elektrickej energie a tepla (riziká: záplavy elektrární zdrojov tepla; strata účinnosti elektrární na fosílne palivá, zníženie zásob vody, škody z búrok a zo zvýšenia ich frekvencie a intenzity…)
Adaptácia v rámci distribúcie energie (riziká: znížená kapacita distribučnej siete dôsledku záplav a zvýšenej teploty, škody na elektrickom vedení – búrky)
Štruktúra tvorby emisií
Analýza súčasného stavu energetických zdrojov s dopadom na životné prostredie
Vo všeobecnosti pri posudzovaní súčasného stavu výroby tepla a elektrickej energie vo väzbe na životné prostredie a zdravie obyvateľstva je príslušná analýza vplyvov členená nasledovne:
Druh vplyvu
Indikátor posúdenia
Vplyvy na obyvateľstvo
zdravotné rizika
sociálne dôsledky
ekonomické dôsledky
narušenie faktorov pohody
Vplyvy na ovzdušie
množstvo a koncentrácia emisií SO2
množstvo a koncentrácia emisií NOx
množstvo a koncentrácia emisií tuhých látok
množstvo a koncentrácia emisií CO
množstvo a koncentrácia emisií VOC
množstvo a koncentrácia emisií CO2
vplyv množstva a koncentrácií emisií na blízke okolie
vplyv množstva a koncentrácií emisií na vzdialené okolie
vplyv zápachu
Vplyvy na vodu
vplyv na charakter odvodnenia oblasti
zmena hydrologických charakteristík
vplyv na kvalitu vody
Vplyv na pôdu, územie
a geologické podmienky
vplyv na rozsah a spôsob využitia pôdy
vplyv na znečistenie pôdy
vplyv na stabilitu a eróziu pôdy
vplyv na horninové prostredie
vplyv na nerastné zdroje
vplyvy v dôsledku ukladania odpadov
Vplyvy na faunu a flóru
poškodenie a vyhubenie rastlinných druhov alebo ich biotopov
poškodenie a vyhubenie živočíšnych druhov alebo ich biotopov
vplyv na chránené oblasti prírody
Vplyvy na ekosystémy
vplyv na lesné ekosystémy
vplyv na ostané ekosystémy
Vplyvy na antropogénne systémy,
ich zložky a funkcie
vplyv na budovy a ostatné stavby
vplyv na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy
poškodenie a straty geologických a paleontologických pamiatok
Vplyvy na štruktúru a funkčné využitie územia
vplyv na dopravu
vplyv nadväzujúcich činností
vplyv na nadväzujúcu infraštruktúru
vplyv na estetické kvality územia a krajinný ráz
vplyv na rekreačné využitie krajiny
Ostatné vplyvy
vplyv hluku
biologické vplyvy
vplyv odpadov
vplyv žiarenia
K rozhodujúcim zdrojom znečisťovania životného prostredia v Bratislave patrí priemysel /najmä chemický/, energetika a doprava. Významným druhotným zdrojom znečistenia ovzdušia v meste je sekundárna prašnosť, ktorej úroveň závisí najmä od meteorologických činiteľov, zemných a poľnohospodárskych prác a charakteru povrchu.
Tepelná energetika
Centrálne zdroje tepla
Nosným energetickým médiom je plyn.
Pri výrobe tepla je plyn využívaný na úrovni cca 87%.
Významné zastúpenie tu majú centrálne zdroje tepla /CZT/, ktoré využívajú toto médium.
V súčasnosti sa do prevádzky uvádzajú zdroje na biomasu, kde sa jedná o spaľovanie hlavne drevoštiepky.
Solárne systémy
Tento spôsob výroby tepla sa používa hlavne na výrobu teplej vody a to hlavne prostredníctvom termických solárnych systémov
Tepelné čerpadlá
Uvedené zariadenia na výrobu tepla využívajú energiu okolia a to vzduch vody alebo zeme.
Je to vysoko účinný systém zhodnocovania vstupnej energie /zvyčajne to býva energie potrebná na pohon kompresora a vo väčšine prípadov to je elektrická energie alebo plyn/
Bioplynové stanice
Pracujú na princípe výroby bioplynu z bioodpadu alebo biomasy /napr. kukuričná siláž/ a pomocou kogeneračného systému vyrábajú elektrickú energiu tým že spaľujú vyrobený plyn buď v plynovom motore alebo v plynovej turbíne
Kogeneračné jednotky /KGJ/
Tieto zariadenia efektívnejšie využívajú spotrebované palivo keďže pri výrobe elektrickej energie vyrábajú teplo, ktoré sa dá využiť pre potreby vykurovania a výroby teplej vody
Elektroenergetika
Fotovoltika
Súčasná fotovoltická (FV) technológia umožňuje bez väčších štrukturálnych zmien integrovať do energetického rozvodného systému fotovoltické generátory zabezpečujúce podiel niekoľko percent celoročnej spotreby elektriny. Fotovoltické zdroje sú v kategórii nestabilných zdrojov, ale v kombinácii so zdrojmi na báze napr. bioplynu tento negatívny jav je značne potlačený, v tomto prípade je ale celý systém značne finančne náročný s nepriaznivou návratnosťou.
Kogeneračné jednotky
Energetické médium používajú na pohon generátora ktorý vyrába elektrickú energiu.
Pri prevádzke KGJ je potrebné zariadenie chladiť /plynový motor/ a takto vyprodukované teplo sa využíva pre potreby vykurovania a výroby teplej vody
Bioplynové stanice
V súlade so energetickou stratégiou SR majú tieto systémy prioritne na výrobu bioplynu využívať biologický odpad ako produkt poľnohospodárskej výroby a odpad z potravinárskeho sektora a sektora reštauračných služieb a obchodu. Využívanie biomasy vo forme napr. kukuričnej siláže, má byť okrajovým spôsobom výroby bioplynu
Veterné elektrárne
Tento zdroj je zaradený ako nestabilný zdroj a tiež nie sú jednoznačne preukázané jeho vplyvy na životné prostredie hlavne z hľadiska vplyvu na zdravie obyvateľstva a živočíchov v okolí veterných parkov.
Energetické zdroje
Zemný plyn
Pri výrobe tepla v SR je plyn využívaný na úrovni cca 32%. Je teda zmesou horľavých (uhľovodíky) a nehorľavých (inerty) zložiek, ktoré pri spaľovaní so vzduchom alebo kyslíkom uvoľňujú teplo.
Preto sa používa predovšetkým na výrobu tepla.
Ropa a produkty z nej
Pre potreby energetiky sa ropa a produkty z nej vyrobené pre potreby energetiky využívajú v minimálnej miere bez významnejšieho vplyvu na štatistické ukazovatele týkajúce sa výroby tepla.
Solárna energia
Je to obnoviteľný zdroj energie a využíva sa na výrobu elektrickej energie /fotovoltické elektrárne/ a tepla a teplej vody /solárne termické panely. Efektivita výroby energie je závislá od slnečnej intenzity počas roka a tým celkovej dĺžky prevádzky
Biomasa
Prednostne sa využíva na výrobu tepla buď vo forme drevoštiepky alebo vo forme peletiek. B
iomasa sa používa aj vo forme siláže na výrobu bioplynu na výrobu elelktrickej energie a tepla
Bioplyn
Proces fermentácie bioodpadu alebo biomasy produkuje bioplyn ako palivo pre bioplynové stanice na výrobu elektrickej energie a tepla. V alternatíve je možné úpravou bioplynu vyrobiť médium s vlastnosťami zemného plynu a je možné ho dodávať do rozvodného systému plynu
Voda
Je to médium ktoré sa využíva hlavne na výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach /povrchová voda/. Na výrobu tepla sa voda používa ako médium pre tepelné čerpadlá systém voda – voda /spodná voda/.
Vodu sa využíva aj ako zdroj na výrobu chladu v budovách.
Zem
Energia zeme sa využíva na výrobu tepla prostredníctvom tepelných čerpadiel systém zem – voda.
Túto energiu je možné využiť aj na chladenie objektov.
Geotermálna energia
Je to zdroj energie s vysokou účinnosťou ale pri vysokých investičných nákladoch ktoré je potrebné investovať do vrtov.
Túto energiu je možné využiť iba v lokalitách kde sa geotermálna energia nachádza s primeraným ekonomickým efektom
Veterná energia
Je to nestabilný zdroj energie a využíva sa iba na výrobu elektrickej energie.
využitie je možné v lokalitách s dostatočným veterným výkonom a počtom veterných dní.
Vzdelávanie a metodika
Oblasť vzdelávania v problematike energetiky, energetickej efektívnosti, znižovaní tvorby emisií a tým ochrane životného prostredia patrí k prioritám SASŽP.
Tendencia rozvoja v tejto oblasti bude smerovať do formy spolupráce s školami /ZŠ a SŠ/.
Lektorská činnosť bude vykonávaná autoritami v tejto oblasti.
Cieľom je zvýšiť vedomostnú úroveň študentov a celkove mladej generácie v energetickej problematike a jej vplyvu na životné prostredie a ukázať možnosti dosiahnutia úspor pri výrobe a spotrebe energií.
Podobné zameranie budú mať aj programy určené pre seniorov a ostatnú verejnosť, kde budú organizované prednášky a semináre s diskusiou na dané témy.
 

Spolupráca