Moja predstava o EAŽP sa – v základnej koncepcii – zhoduje s predstavou Petra Repčíka, ktorý ma pozval do združenia a tou je spraviť z EAŽP celoeurópsku vplyvnú organizáciu združujúcu národné asociácie členských štátov. Mojim vzorom v tomto smere je napr. Medzinárodný výbor Červeného kríža a Červeného polmesiaca či Medzinárodný olympijský výbor; len v inej oblasti a to v oblasti zdravého života, kvalitného životného prostredia a jeden z lídrov potrebných zmien Európskej únie tak, aby si zachovala globálne líderstvo v civilizačných témach (všetci chcú byť a žiť ako Európania ale zároveň chcú nastoliť svoju predstavu o usporiadaní sveta, čo nejde celkom dohromady). Vidíme to aj na problematika zdravia či životného prostredia – nie sú to univerzálne témy, nie sú to univerzálne zdieľané hodnoty a už vôbec nie je zhoda na dosiahnutí spoločných cieľoch (ktoré je nutným následkom prvých dvoch faktorov.
Od členstva v EAŽP, či lepšie od EAŽP ako organizácie očakávam, že začne postupne budovať svoju kredibilitu spôsobom, ktorý napomôže dosiahnuť víziu EAŽP a to nejde bez účasti na riešení kľúčových otázok dneška – predstava o globálnom mierovom usporiadaní Sveta a predstava o transformácii Európskeho hospodárskeho modelu. Vývoj ľudstva a celé dejiny sú založené vo svojej podstate na snahe ovládnuť výrobné faktory (starovek – pár vyvolených faraónov (Egypt) či vyvolených jedincov (Grécko a Rím) vlastnilo ľudí a teda ich prácu, pôdu a teda bohatstvo zeme a aj všetky vzácne kovy, ktoré až do moderného kapitalizmu vlastne boli zhodné s kapitálom ako takým. Stredovek a feudalizmus len spôsobil, že panovník sa vlastníctvo výrobných faktorov delil so šľachtou výmenou za to, že poskytovali panovníkovi pomoc pri spravovaní krajiny (aké podobné dnešným oligarchom a korupcii). Kapitalizmus len spôsobil, že o vlastníctvo výrobných faktorov začali súperiť nielen kráľ so šľachtou ale aj „neurodzení“ magnáti, ktorí boli vo svojich časoch vlastne len zbohatlíkmi; rozvoj zámorského obchodu spôsobil aj imperiálne ambície niektorých Európskych mocností (Španielsko, Anglicko, Holandsko, Francúzsko, Belgicko…) V 19. storočí sa začala emancipovať pracovná sila (človek) a prestal byť predmetom vlastníctva ale bojoval o to, aby sa stal rovnocenným partnerom kapitalistom, aby si získali rešpekt a práca bola vlastne len obchod, kedy človek vymieňa svoj čas a prácu za peniaze. Táto emancipácia bola vždy sprevádzaná násilnosťami, ktoré končili globálnymi krízami: občianska vojna v USA ako reakcia na Otrokárstvo či ozbrojené strety odborárov s ozbrojencami najatými fabrikármi; v Európe to zase na Západe viedlo k 1. a 2. svetovej vojne; všetky tieto konflikty znamenali že v konečnom dôsledku sa človek oslobodil a „vďaka“ vojnovému besneniu bola vzácna – preto aj robotníci a pracujúci získali politickú moc. Podobná cesta teraz čaká aj oblasť zdravia a životného prostredia – teda vnútorných a vonkajších podmienok pre život človeka.
Medzi ľudské práva tretej generácie patrí právo na priaznivé životné prostredie (http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=gen_lud_prav); medzi tieto práva však patrí aj právo na hospodársky a sociálny rozvoj. Je potrebné spracovať projekt tak, aby realizoval obe tieto práva súčasne a nekládol ich do vzájomnej kolízie. Z tohto dôvodu je potrebné projekt zanalyzovať aj z hľadiska plnenia programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja ako aj obce. Osobitne je potrebné vyhodnotiť vplyv Európskej zelenej dohody (https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal_sk) a možnosti jej uplatnenia.
Tvrdím (podobne ako Európska komisia) že ekonomika nemusí byť v rozpore s ekológiou ale majú sa vzájomne dopĺňať; toto je na Slovensku dokonca ústavným princípom, ktorý sa doteraz nedarí plne napĺňať. Som autorom interpretácie rozvinutia produkčnej funkcie Y(X)=f(C)+f(L)+f(A); t.j. produkcia sa rovná kombinácii funkcií výrobných faktorov kapitálu, práce a pôdy v kontexte východísk, ktoré som naznačil vyššie. Nazdávam sa, že tak ako kapitál je nositeľom trhovej ekonomiky, práca je nositeľom sociálneho rozmeru, tak pôda je nositeľkou environmentálneho rozmeru. Pomerne úspešne rozširujem myšlienku zelenej transformácie hospodárstva tak, aby bola konkurencieschopnou modernou ekonomikou s tým, že túto transformáciu vidíme prostriedkami ekologického zlepšovania nielen samotného prostredia, ale aj ekologizácie samotnej výroby. Iným slovom, konkurenčnú výhodu môže získať ten, ktorý vhodne investuje do životného prostredia, čo sa mu súčasne vráti na produktivite a teda v konečnom dôsledku na hospodárskom výsledku. Neopomenuteľnou skutočnosťou je aj to, že takto sa súčasne generuje aj sociálny a trhový rast. Slovensko v rámci Európu a Európa v rámci globálneho Sveta tak môžu získať náskok práve v rozhodujúcej kategórii nadchádzajúceho obdobia a to je dôraz na životné prostredie. Inšpiráciou nám môže byť historický rudný banský priemysel v Kremnicku, Štiavnicku, na Spiši a Gemeri, ktorý sa nespoliehal na fosílnu energiu ale na udržateľné formy energie (zväčša tajchy a iné formy vodnej energie).
Nemýľme sa, aj USA, aj Čína do toho investujú veľa energie, úsilia a politického ale aj ekonomického kapitálu – aby si tak podrobili predstavu o životnom prostredí podľa svojich záujmov. Európa je – ako mnohokrát predtým – ústredným bojiskom tohto globálneho zápasu. Práve pre jej civilizačný vplyv na Svet a že všetci chcú žiť ako Európania, ale každý podľa svojich hodnotových systémov (politického, náboženského, ekonomického presvedčenia).
Podľa čl. 6 ods.4 Aarhuského dohovoru „Každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.“; podľa čl.6 ods.5 Aarhuského dohovoru „Každá Strana, ak je to primerané, podnecuje potenciálnych žiadateľov, aby zistili zainteresovanú verejnosť, vstúpili s ňou do diskusie a ešte pred požiadaním o povolenie jej poskytli informáciu o cieľoch ich žiadosti.“. Je právom každého sa zaujímať o životné prostredie a je právom každého intervenovať v prospech jeho zlepšovania a ochrany.
Bez zmien vo vnímaní spoločnosti, štátu, samospráv a investorov sa nikam nepohneme; staré modely fungovania musia nahradiť moderné a zákonom predpokladané. Ide o praktickú aplikáciu quintuple helix modelu (https://en.wikipedia.org/wiki/Quadruple_and_quintuple_innovation_helix_framework), ktorý je základným kameňom zelenej agendy EÚ ako jej základná „kompetenčná“ metodika. Schématicky jeho fungovanie opisujú nasledovné diagramy: prvý z hľadiska „kompetenčného“, druhý z hľadiska funkčného vymedzenia (ten uvádzame až v ďalšom bode vyjadrenia):
V centre – spoločnom prieniku sa stretávajú snahy a úsilie vlády a mestských administratív (government), podnikateľov a investorov (Industry) ako aj odbornej verejnosti a vzdelávacích inštitúcií, vedeckých inštitúcií (Academy) a občianskeho sektora (Civil Society). Všetci pôsobia v životnom prostredí (Environment), ktoré sa už nevníma len ako prírodné prostredie (čo je prekonaný koncept) ale aj ak ako sociálne prostredie, ekonomické prostredie, politické a spoločenské prostredie, kultúrne prostredie a ich súhra.
V procesnom znázornení ide o nikdy sa nekončiacu špirálu vzájomného ovplyvňovania sa uvedených aktérov spolupôsobiacich tak, aby sa „človek staral o vlastnú krajinu resp. mesto/dedinu“:
Ak sa budeme všetci správať, ako sme naznačili vyššie, vytvoríme podmienky k udržateľnému rozvoju nielen v územnom či ekologickom slova zmysle ale aj v ekonomickom, sociálnom a hospodárskom slova zmysle. Nie je to prejavom autokratickej snahy ZDS a jeho predsedu vnútiť svoj pohľad na svet, je to snahou o implementáciou oficiálneho modelu fungovania Európskej únie, ktorý sa uplatňuje ako metodika napríklad pri každom vyhodnocovaní projektov financovaných z prostriedkov EÚ. Tento model bol vytvorený univerzitami na objednávku Európskej komisie ako reakcia na finančnú krízu v 2008 ako základ Európskej globálnej konkurencieschopnosti.
Je príhodné zdôrazniť, že Aarhuský dohovor zakladá jedno základné ľudské právo – právo na život v zdraví a blahobyte a vybudoval celý konštrukt právnych vzťahov, podľa ktorých je ochrana a starostlivosť o životné prostrednie jedným zo základných pilierov budovania zdravého života a prosperity. V tomto smere sa vyvíja aj rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá začína uznávať právo na životné prostredie ako základné ľudské právo; keďže však nebolo samostatne spomínané v zakladajúcich medzinárodných zmluvách realizuje to odvodením od práva na život a ochranu ľudskej integrity – ktorú je možné zabezpečiť len ak je človek zdravý a žije aj v zdravom prostredí.
Češi a Slováci zdieľajú veľmi dobrý spoločný základ – pevnejší ako naša československá štátnosť – je ním ochrana a starostlivosť o životné prostredie, ktorú vidíme rovnako – materializované je to v jednom z posledných federálnych zákonov – zákone č.17/1992 Zb.(Sb.) o životnom prostredí, ktoré platia rovnako v oboch republikách len s drobnými zmenami. Československá štátnosť tak dokonale symbolizovaná Československou hymnou spájala lásku k domovu (Kde domov muj) a slovenským bojom za slobodu (Nad Tatrou sa blýska)… Zlate české ručičky a slovenské cudzie nechcem ale svoje si nedám sa prejavovali v tom, že sme sa odjakživa snažili gazdovať na svojom v súlade s prírodou a aj v súlade so susedmi a teda spoločenstvom. My Slováci vďaka tomu, že nemáme uhlie, sme lepšie pripravený na energetickú krízu; češi zase svojim geografickým postavením na Západ od nás zase väčším výtlakom vonku. Slováci sa zamerali na domácu scénu; Češi riešili naše postavenie vo Svete. Vidíme, že je to príznačné aj dnes a vidíme, že je to doteraz to, čo nás spája aj keď aktuálne politické dianie nás môže zdanlivo rozdeľovať. Ústavy a štátnosť sa zmenili a vybrali rôznymi smermi – ale ochrana a starostlivosť o životné prostredie, o krajinu a domovinu ostáva u nás oboch rovnaká.
Zdá sa, že EAŽP teda má byť predovšetkým politický projekt – čo je zásadným omylom a nepochopením našej úlohy. Treba si totiž uvedomiť, čo odlišuje populistov od nás aktivistov – zístime, že je to len taká nepatrnosť… Populisti rovnako ako aktivisti majú autentickú frustráciu z nefunkčného sveta. Populisti rovnako ako aktivisti majú veľmi vyhranený názor (niekedy možno presahujúci až do náznakov ideológie či náboženstva a sektárstva), populisti podobne ako aktivisti majú schopnosti, možnosti ako šíriť svoje myšlienky a vplyv. To čo však aktivisti majú a populisti nie – je kredibilita založená na ideovej a politickej neutralite a hlavne na odbornosti a skúsenostiach – proste aktivisti sú apolitický experti zameraný na výsledky.
Mimochodom, Česká a Slovenská Ústava majú rovnaký základ – vo federálnej Ústave ČSFR, ktorá vznikla demokratizáciou a odkomunizovaním Ústavy ČSSR, ktorá zase vznikla z pôvodnej prvorepublikovej Ústavy; Socializmus mohol v Československu uspieť len preto, že predstieral demokratické Československo, ktoré si komunisti „len“ chceli uchmatnúť – preto tá idea ľudovej demokracie – ide o predchodcu dnešných iliberálnych demokracií. Jednu vec má však Česká a Slovenská Ústava veľmi odlišnú – čl.2, ktorý hovorí o pôvode moci a mieste ľudí v štáte. V tomto sme my Slováci Čechov predbehli – zdanlivo slabšie štátne inštitúcie sú výsledkom tohto ústavného rozdielu a to je aj dôvod, prečo Češi nesprávne vnímajú dianie na Slovensku. Na Slovensku je slabý štát z princípu pôvodu moci, lebo štát je len odvodeným konštruktom od občanov, ktorí sú priamo suverénnymi nositeľmí moci a z Ústavy zmocnenými túto štátnu moc aj vykonávať. V Čechách a vlastne aj vo zvyšku Sveta je to inak – štát je len abstrakciou niekdajšieho panovníka, ktorý z milosti ovláda ľud a uznáva mu práva. Preto spoločenské dianie na Slovensku vždy nesie aj tento rozmer – každé jedno verejné zhromaždenie, každý jeden protivládny či provládny protest nesie v sebe ústavno-právny rozmer priameho výkonu štátnej moci občanmi – nie sú to len zhromaždenia nespokojencov, ktorý sa najprv musia zmocniť moci. Na Slovensku sa musíte najprv chopiť moci, aby ste mohli vôbec súťažiť s občanmi, či vôbec budete mať možnosť svoju moc realizovať. A mojou ambíciou je preniesť trošku z tohto zo Slovákov na Čechov a následne na Európanov.
Vo svojej aktivistickej praxi som sa naučil používať techniku „lead by example“. Vodca, Leader, alebo aj len suverénny a slobodný človek nikoho do ničoho netlačí a nikomu nič nevnucuje – ale naopak ide príkladom, ktorým ostatných ťahá za sebou. Vo svojej praxi jedného z najvplyvnejších slovenských ekologických aktivistov som si vyskúšal jedno aj druhé a tak viem posúdiť, čo obnáša (právne) nútenie ostatných do ekologickej zodpovednosti a čo obnáša ťahanie príkladom a inšpirácia druhých. Viem, že súčasný systém aktivizmu je postavený na aktívnom občianskom boji aktivistov proti štátu, proti developerom s využitím nástrojov práva. Venoval som sa tomu aj teoreticky („Občianske združenia ako neštátny subjekt kontroly verejných záujmov v oblasti ochrany životného prostredia“ – dostupné na https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=FD287398550734C849BF16BBBA89) aj v praxi a vynútil som si, aby štát reagoval najprv snahou o moju šikanu a neskôr o zmenu legislatívy. Na Slovensku však vďaka suverenite občanov platí, že „všetko sa na dobré poserie“. A tak som si vymohol také legislatívne zmeny, ktoré predstavujú veľký kvalitatívny skok – už sa v praxi vyžaduje nielen formálne oháňanie sa právom ale aj kredibilita, ktorá podporuje tvrdenia. Vidíme už aj to, že ovplyvňujem Európske stratégie (https://dennikn.sk/blog/4437790/obcan-s-hybe-europou-aj-svetom-a-o-tom-ako-sa-greendeal-odteraz-vola-kompas-konkurencieschopnosti/?ref=share). Na toto všetko chcem nadviazať a pokračovať ďaľej.
Protikorupčné princípy mojej činnosti: Preto som už dávno aplikoval Odporúčania OECD o verejnej integrite (https://www.oecd.org/gov/ethics/integrity-recommendation-SVK.pdf) do svojej činnosti. Ja a spolok, ktorého som predsedom nekupčí so svojim vplyvom žiadnym spôsobom. Jednoducho povedané:
Ak niekto tvrdí, že Vám vybaví „moju ústretovosť“, tak sprosto klame a od takého konania sa rázne dištancujem.
Ak sa niekto nádeja, že akýmikoľvek zmluvnými vzťahmi s tretími stranami získa „moju ústretovosť“, tak si robí falošnú nádej; aj od takého konania sa rázne dištancujem. Nikdy som na to nepristúpil a ani nepristúpim.
Ak sa niekto nádeja, že politickým krytím ministrov, starostov či iných politikov alebo vplyvných osôb si získa nejakú výhodu, tak takéto dohody odmietame a o to dôraznejšie žiadame nezávislé posudzovanie tak, aby ani verejnosť ani životné prostredie nebolo rukojemníkom takejto politicko-biznisovej korupcie. Aj takéto správanie dôrazne odmietame a svojou činnosťou sa proti nemu staviam.
Environmentálne princípy mojej činnosti: ja a spolok, ktorého som predsedom je ochotné diskutovať a komunikovať s každým za splnenia štyroch jednoduchých pravidiel:
Pristupujeme k sebe partnerským spôsobom, so vzájomným rešpektom a vážime si jeden druhého; sme slušní a spoločensky zodpovední.
Rozprávame sa len o životnom prostredí, ako životné prostredie zlepšiť a ako zvýšiť občiansku participáciu.
Konáme len na základe práva a zákona (európskeho práva a slovenského práva, ekologické medzinárodné zmluvy), konáme zásadne len zákonným spôsobom a problémy riešime len spôsobmi, ktoré zákony predpokladajú.
Všetka činnosť spolku, ktorého som predsedom je činnosťou občianskeho aktivizmu v zmysle Stanov ZDS (https://bit.ly/3sdFgYB); neobchodujeme ani nepodnikáme a všetko, čo v rámci svojej činnosti robíme je bezodplatné.
Toto som tvrdil vždy a dostal som príležitosť to dokázať celému Slovensku a aj Európe. Do súboja ma vyzval slovenský exminister hospodárstva, ktorý začal proti mne viesť štvavú politickú antikampaň. Išlo o jeden z prejavov asymetrického hybridného boja, v tomto prípade nie na medzinárodnej ale na vnútroštátnej úrovni. Bol som schopní tento boj nielen viesť a ustáť ale aj vyhrať! A rád by som s EAŽP podstúpil podobný víťazný pochod naprieč Európou a bol by som rád, keby sa tento môj „bojovný“ duch mohol prejaviť aj v EAŽP. Ak by som sa mal pripodobniť k Slovenským historickým postavám – tak k Jankovi Franciscimu v rámci vnútroštátneho boja za slobodu a k Milanovi Rastislavovi Štefánikovi na medzinárodnom poli.
Je však jedna vec, ktorú ja očakávam, že dostanem ja od Vás – a to životnú múdrosť v oblasti, v ktorej nie som celkom doma ale Vy všetci áno.
Na Slovensku bol prijatý nový zákon o vzdelávaní dospelých (https://epale.ec.europa.eu/sk/content/narodna-rada-sr-schvalila-novy-zakon-o-vzdelavani-dospelych). Je to jeden z najdôležitejších zákonov a tiež malou troškou aj mojim malým víťazstvom, lebo byť líder znamená veľa vedieť a učiť druhých. Na to však potrebujem byť vzdelaný ja sám a musím vedieť ako učiť druhých. A práve to je oblasť, kde ma všetci prevyšujete a som len slabým učňom. Rád by som totiž, aby sa EAŽP stala uznávanou autoritou v aktivizme preto, že si ku nej každý chodí po rozumy ako veci fungujú, ako majú veci vyzerať, ako majú veci byť správne. To znamená, že sa sami budeme musieť všetci veľa naučiť jeden od druhého a následne budeme učiť dospelých, čo je ťažšie ako učiť deti.
Chcel by som, aby sme využili na Slovensku moje existujúce siete na zabezpečenie environmentálnej výučby dospelých v nadnárodných firmách pôsobiacich aj v Česku a inde v Európe a tak si na Slovensku vybudovať vlastné know-how, ktoré následne rozšírime po celej Európe a spravíme de facto štandardom.
Vďaka môjmu aktivizmu ma dnes už počúvajú nielen na Slovensku ale aj v Čechách (kde sú často regionálne centrály globálnych korporátov); mal by som byť však schopný vždy povedať niečo múdre a inšpiratívne. Tu si nevystačím sám. Potrebujem ďalších v združení, ktorí sú odborníkmi na všelijaké iné oblasti života.
Mimochodom, keď sme boli s Peťom na Šumave, úplne náhodou na Slovensku vyšiel článok, ktorý Šumavu dával za príklad ochrany a starostlivosti o prírodu (https://dennikn.sk/4295638/spravcovia-slovenskych-narodnych-parkov-by-sa-mali-vziat-priklad-zo-sumavy/?cst=40bff329606b2e346a380bc7d26edc16b40ae3461e891b5abd68dcf05f8a4c69). V diskusiách pod tým článkom som aj zareagoval (https://dennikn.sk/4295638/spravcovia-slovenskych-narodnych-parkov-by-sa-mali-vziat-priklad-zo-sumavy/?commentID=69958645-d5af-48b4-9382-6c508b20aeac). Tento môj komentár sa v istých kruhoch veľmi rozšíril a sú pomerne veľké očakávania na to, čo by sme spolu predstavili. S Ing. Mosným, ktorý je členom SLAŽP už dlhší čas robíme tandem – ja som aktivisticky „nútil“, aby sa projektanti zaoberali vplyvov stavieb na vody a Vladko ich všetkých školil ako jeden z nich. Ale aj jeden z nás. Pred tým som si niečo podobné vyskúšal s Ing. Dr. Petrom Schlosserom, PhD; jedným z najväčších odborníkov na dopravu na Slovensku. Výsledkom našej spoločnej aktivity (a môjho prvého ekologického aktivizmu) bolo že dopravno-kapacitné posudky sa robia aby sa preukázala udržateľnosť cestnej siete ale aby sa aj používala ako limity na urbanistický rozvoj. Dr. Schlosser si následne vybudoval úspešnú firmu, ktorá tieto posudky vypracúva a popritom ostal odborným vzdelávateľom iných v tejto oblasti.
Na Slovensku tak vznikajú mnohé príležitosti, ktoré sa stanú základom chrbtice budúceho Sveta (Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktorá je skoro 100% penetrovaná pevným internetom a na väčšine územia dokonca vysokorýchlostným optickým – čo je niečom o čom môžu stále vo väčšine krajín (vrátane takých ako je USA či Nemecko) stále len snívať. Slovensko bolo jednu z prvých krajín, ktorá vybudovala silné moderní nástroje elektronického bankovníctva a finančníctva – doteraz z toho ťažíme a slovenský bankový a finančný systém je jeden z najmodernejších a najvyspelejších (nemýliť si s burzami a tradeovaním, čo je niečo iné).
Bol by som rád, aby sa takýmto naším spoločným úspechom stala aj EAŽP, ktorá by sa stala rešpektovanou autoritou doma v Čechách a na Slovensku a postupne aj v Európe – môžeme totiž Európu naučiť ako urobiť správne „Greendeal“ – teda transformáciu európskeho hospodárstva do nového milénia založenej na ochrane životného prostredia – niečo na čom veľmi intenzívne robia aj USA (finančnými stimulmi ale Trump už túto stratégiu demontuje, čo vytvára príležitosť pre Európu) ale aj v Číne (využívajú kombináciu tradičnej konfucionistickej filozofie s vedúcou úlohou strany na kampane národnej hospodárskej mobilizácie. Európa potrebuje jedno aj druhé – spoločnú hospodársku mobilizáciu, ktorú vedia zabezpečiť len aktívístí na báze súkromných iniciatív, ktoré pôjdu príkladom a presvedčia aj ostatných k spoločnému úsiliu ale aj posilňovanie konkurencie navzájom tým, že budú inšpirovať a ukazovať úspešné príklady svojich partnerov, ktorí po tom ako prešli transformáciou, tak si zvýšili aj profitabilitu ale aj upevnili konkurenčnú trhovú pozíciu. Biznis a svetový mier sa totiž zabezpečia vtedy – ak kapitalisti, odborári a ekoaktivisti spolupracujú za spoločným cieľom, aby sa podnikaním (typická vlastnosť človeka) využila na prospech v prvom rade samotných ľudí a životného prostredia a až potom na rozvoj biznisu; investície majú podnecovať rozvoj „osvietených“ podnikateľov ako bol napríklad Tomáš Baťa – ktorý založil nielen Zlín, Partizánske a Svit, ale aj bol aj prvým moderným podnikateľom 21 storočia; len sa narodil o 100 rokov skôr a preto zdanlivo nezapadol a jeho značka akoby neuspela. To však nie je pravda – NOKIA by vedela rozprávať podobný príbeh. Baťa má svojich biznisových aj ľudských priamych pokračovateľov a s niektorými už pracujem na príprave projektov, ktorý by mal obnoviť Baťov odkaz v novom duchu pre súčasnú dobu a tak dať nový Impulz aj Zlínu, aj Partizánskemu ale aj Svitu. Mohol by to byť prvý projekt EAŽP.
Zamýšľam sa však aj nad iným projektom, kde by Európa si mohla vyžehliť svoje pošramotené renomé v Afrike – vďaka kolonializmu Západo-európskych krajín. Sú výskumy, že na zabezpečenie všetkých energetických potrieb Európy by stačila jedna rozľahlá solárna elektráreň o rozlohe cca 1% Sahary… Myšlienka spoločného energetického projektu Afriky a Európy by mohla dať Afričanom istú satisfakciu – Zase by to bola Afrika, ktorá by riešila energetické potreby Európy – ale tento raz nie na imperialnom či koloniálnom princípe ale na partnerskom princípe, kde by Afrika mala zdroj bohatstva práve v tom, že by zabezpečovala energetické potreby Európy. Niečo podobne, ako bolo Spoločenstvo uhlia a ocele – to, čo sa časom vyvinulo do Európskej únie. Zachrániť EÚ tým, že nebudeme riešiť seba, ale dobromyselne sa budeme starať o druhého. Bol som na Seycheloch a padlo mi to ako riť na šerbeľ. Toto súostrovie bolo pôvodne neobývané, kolonizovali ho najprv Francúzi a potom Angličania, ktorý tu založili trstinové plantáže a rumovú fabriku, ktorá bola základom hospodárstva a miestnej správy. Pracovná sila boli Creolskí otroci. Zaujímavým – a to je podnetným pre celý Svet – je, že Seychellania sú na toto všetko hrdí a neviktimizujú sa. Spoločne európski aj creolskí potomkovia sú súdržný a vytvorili novú spoločnosť a nový národ. Nie komplikovaná minulosť je zdrojom rozdelenia ale spoločná budúcnosť je tmelom ich súdržnosti a spoločenstva. Európa si môže brať príklad!
Nemýľme sa – Česi aj Slováci už raz prekvapili Svet. Boli to najmä Češi v Ruských légiách, ktorý vybojovali pre spojencov Východný front po tom čo sa zrútilo cárske Rusko a niekoľko rokov ho držalo v šachu a to vďaka najmä slovenskej diaspore v Clevelande a Pittsburgu, ktorý dali základ Willsonovej politike 15 bodov, súhlas s ktorým bol jediným spôsobom akým sa USA zapojilo do vyriešenia patovej situácie na Západnom fronte kde sa vlastne celú vojnu nič neudialo. Celé to organizoval generál Štefánik (minister vojny neexistujúceho štátu a francúzsky generál, ktorý bol občanom nepriateľskej mocnosti) s diplomatickou podporou pravého Čechoslováka T.G.Masaryka. Sme svetový, a meníme aktívne Svet. Prispôsobujeme a formujeme si ho pre naše potreby tak, že ho robíme lepším pre všetkým.
Naviažme spoločne na túto spoločnú tradíciu, ktorú máme už od Bořivoja so Svätoplukom až do dnešných čias. Mimochodom – prvá predstava toho, čo dnes funguje ako EÚ predstavil Jiří z Podebrad, čím chcel premeniť Svätú rímsku ríšu Nemeckého národa na skutočné spoločné Európske mocnárstvo. On vtedy neuspel, lebo na to ešte nedozrela doba. My však uspieť môžeme, lebo doba na to dozrela.
Aj v kontexte medzinárodného diania sa naša aktivita stane významnejšou – v čase kedy sa štáty orbanizujú, musia iniciatívu prevziať a niesť súkromno-právne iniciatívy. To je Československá tradícia Sokola a légií, u Vás má povahu husitského hnutia a u nás občianskeho či povstaleckého hnutia. Česi a Slováci zväčša nikdy nešli ľahšou a vyšliapanou cestou ale väčšinou išli správnou cestou. Pokračujme aj my.
P.S. Mimochodom – aj ten Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodný olympijský výbor vznikol tak, že dvaja rôzni švajčiari založili akčný výbor pre svoju myšlienku – a dokázali ju presadiť, lebo dozrela doba aj ľudia v nej. Podobné to máme aj my – len to spraviť.
Marcel Slavík
Marcel Slávik sa narodil na Myjave, žije v Bratislave – Petržalke, v Senici a v Sobotišti, ktoré mu prirástli k srdcu a je tu doma. Má tu rodinu, priateľov a rád tu trávi svoj čas športom ale aj kultúrou. Študoval na Fakulte matematiky fyziky a informatiky Univerzity komenského, fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity a v súčastnosti sa ďiaľkovo venuje štúdiu na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici ochrane životného prostredia a tvorbe krajiny. V profesionálnom živote je manažér slovenských firiem, úspešne riadil viacero zaujímavých projektov z oblasti infraštruktúry, informačných technológií, dopravy a energetiky. V roku 2006 spoluzakladal Združenie domových samospráv, ktorého je predsedom. Z tejto pozície sa dlhodobo zasadzuje o transparentnosť a zákonnosť rozhodovacích procesov a realizuje mnohé zaujímavé projekty a nápady skavlitňujúce život v meste.
